JEDNOTA SLOVANOV, 01.06.2025
Bezprecedentný úder hlboko v ruskom zázemí
Dňa 1. júna 2025 uskutočnila Ukrajina jeden z najambicióznejších a najrozsiahlejších dronových útokov od začiatku konfliktu. Cieľom bolo viacero ruských vojenských leteckých základní, vrátane základne Belaja v Irkutskej oblasti, vzdialenej vyše 4 300 kilometrov od ukrajinskej frontovej línie, ako aj základne v Murmansku, Ivanove, Riazani a Amurskej oblasti. Podľa ukrajinskej spravodajskej služby SBU bolo zničených alebo vážne poškodených vyše 40 ruských vojenských lietadiel, vrátane strategických bombardérov, ako sú Tu-95 a Tu-160. Tieto lietadlá sú kľúčové pre ruskú schopnosť útočiť strelami s dlhým doletom na ukrajinské ciele. Videá kolujúce na sociálnych sieťach ukazujú explózie a požiare na základniach, najmä v Belaji, kde satelitné snímky potvrdzujú značné škody na hangároch a lietadlách.
Na internete zverejnené zábery ukazujú horiace lietadlo Tu-22M na leteckej základni Soltsy-2. (platforma X)
Známe škody v detailoch
- Základňa Belaja (Irkutsk): Podľa správ bolo zničených viacero bombardérov Tu-160, ktoré sú považované za chrbticu ruského strategického letectva. Satelitné snímky ukazujú vyhorené hangáre a polia trosiek, čo naznačuje masívne explózie. Táto základňa, hlboko vo východnej Sibíri, bola považovaná za takmer nedotknuteľnú, čo v Rusku zosilňuje šok.
- Murmansk (základňa Olenya): Tu boli zasiahnuté bombardéry Tu-95, ktoré pravidelne odpaľujú strely s plochou dráhou letu na Ukrajinu. Ukrajinské zdroje uvádzajú, že boli zničené najmenej tri lietadlá a ďalšie poškodené. Nad základňou boli viditeľné požiare a oblaky dymu.
- Ivanovo a Riazaň: V týchto oblastiach boli napadnuté prieskumné a bojové lietadlá. Ruské úrady potvrdili útoky dronmi, no o škodách sa vyjadrili len vágne. Nepotvrdené správy hovoria o explóziách v muničných skladoch a zásobníkoch paliva.
- Amurská oblasť: Aj tu boli zasiahnuté vojenské objekty, hoci škody sú menej zdokumentované. Proruské blogy hovoria o „obmedzených stratách“, zatiaľ čo ukrajinské zdroje tvrdia, že útoky na logistickú infraštruktúru boli úspešné.
Ako sa Ukrajine podaril takýto úder?
Vykonanie koordinovaného útoku na ciele vzdialené tisíce kilometrov od ukrajinských hraníc svedčí o výraznom pokroku v ukrajinskej dronovej technológii a spravodajských schopnostiach. Experti uvádzajú nasledujúce faktory:
- Pokročilé drony: Ukrajina masívne rozšírila výrobu dronov s dlhým doletom. Tieto drony, možno modifikácie modelov Shahed alebo vlastné vývojové projekty, majú dolet vyše 4 000 kilometrov, termokamery a schopnosť letieť pod radarom. Na útok mohli byť použité aj ľahké lietadlá prerobené na drony.
- Spravodajské operácie: SBU a západní partneri pravdepodobne poskytli detailné informácie o ruských základniach, vrátane polohy, slabín a protileteckých systémov. Satelitné snímky a odpočúvania mohli zohrať kľúčovú úlohu.
- Koordinácia a logistika: Útok na štyri základne súčasne si vyžaduje presné plánovanie. Drony boli pravdepodobne odpálené z mobilných štartovacích miest, možno nákladných áut, blízko ruských hraníc alebo dokonca vnútri Ruska, čo naznačuje sieť podporovateľov či sabotérov.
- Slabiny ruskej obrany: Veľká vzdialenosť cieľov mohla Rusko zastihnúť nepripravené, pretože mnoho protileteckých systémov je sústredených na fronte na Ukrajine. Staršie ruské radary navyše nemusia spoľahlivo detegovať moderné drony s kompozitnými telami.
Ukrajina zasiahla štyri ruské letecké základne koordinovaným útokom bezpilotných lietadiel s dlhým doletom a zničila cez 40 lietadiel, vrátane bombardérov Tu-95 a Tu-22M3, ako aj prieskumného lietadla A-50. Bezpilotné lietadlá boli prepašované hlboko do Ruska, ukryté v drevených prístreškoch namontovaných na nákladných vozidlách. Akonáhle sa dostali na miesto, strešné panely sa diaľkovo otvorili a bezpilotné lietadlá boli vypustená z ruského územia. (platforma X)
Ruské obranné opatrenia: Úspechy a zlyhania
Rusko na útoky reagovalo zmiešane. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že zneškodnilo desiatky dronov, najmä v oblastiach Murmansk, Ivanovo a Riazaň. Napriek tomu sa viacerým dronom podarilo obranu preraziť:
- Úspechy: V niektorých oblastiach, napríklad v Amurskej oblasti, ruské úrady hlásili úspešné obranné akcie, pri ktorých boli drony zostrelené alebo narušené elektronickým bojom. Na obranu boli nasadené systémy ako Pantsir-S1 a S-400.
- Zlyhania: Škody v Belaji a Olenyi poukazujú na značné medzery. Experti predpokladajú, že Rusko sústredilo najlepšie obranné systémy na fronte alebo blízko Moskvy, čo zanechalo odľahlé základne zraniteľné. Veľké množstvo dronov a ich koordinovaná stratégia letu mohli obranu preťažiť. Nepotvrdené správy hovoria o oneskorených reakciách a slabej koordinácii medzi regionálnymi obrannými jednotkami.
Jednorazový úder alebo nová ukrajinská schopnosť?
Či môže Ukrajina takéto útoky vykonávať pravidelne, nie je jasné, no viaceré indície naznačujú rastúcu kapacitu:
- Výroba a podpora: Ukrajina s podporou západných partnerov, ako je Litva, ktorá sľúbila dodať 3 000 dronov, výrazne zvýšila produkciu dronov. To by mohlo umožniť pravidelné útoky.
- Logistické výzvy: Takéto rozsiahle operácie vyžadujú obrovské zdroje, vrátane paliva, štartovacích miest a spravodajských informácií. Je otázne, či to Ukrajina dokáže dlhodobo udržať, najmä pod ruským tlakom.
- Ruské protiopatrenia: Moskva pravdepodobne posilní protileteckú obranu v odľahlých oblastiach a zameria sa na štartovacie miesta dronov. To by mohlo budúce útoky sťažiť.
- Strategický zámer: Experti predpokladajú, že tento útok bol signálom Rusku i Západu, aby Ukrajina ukázala svoje schopnosti. Pravidelné útoky by však mohli byť riskantné, pretože odvádzajú zdroje od frontu a provokujú ruskú odvetu.
Dôvody, prečo k tomuto útoku došlo až teraz, môžu byť nasledujúce:
- Technologická vyspelosť: Vývoj dronov s dlhým doletom a koordinácia útokov si vyžadujú čas, zdroje a testovacie fázy.
- Spravodajská príprava: Ukrajina potrebovala presné informácie o ruských základniach, ktoré mohli byť dostupné až nedávno vďaka západným partnerom alebo vlastnému prieskumu.
- Politická a vojenská situácia: Útok sa časovo zhoduje s plánovanými mierovými rozhovormi v Istanbule 1. júna 2025. Kyjev mohol chcieť posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu a ukázať Rusku, že dokáže udrieť hlboko do zázemia.
- Nedostatok zdrojov: Doteraz sa Ukrajina sústredila na obranu a protiútoky na fronte, čo obmedzovalo kapacity pre útoky na veľké vzdialenosti.
Ruská reakcia a zosilnené útoky
Dronový útok nasleduje po údajnom ukrajinskom útoku na vrtuľník prezidenta Vladimira Putina počas jeho návštevy Kurskej oblasti 20. mája 2025. Ruské zdroje uvádzajú, že protiletecká obrana zneškodnila 46 dronov, aby prezidenta ochránila, čo bolo označené za bezprecedentnú provokáciu. Či bol Putin na palube, zostáva nejasné, no incident vyvolal v Moskve pobúrenie.
Rusko v reakcii zosilnilo útoky na Ukrajinu:
- Masívne dronové útoky: Dňa 27. mája 2025 Rusko spustilo najväčší dronový útok od začiatku vojny so 188 dronmi Shahed a štyrmi strelami, ktoré zasiahli ciele v Kyjeve, Charkove, Odese a ďalších oblastiach. Ukrajinské letectvo mnohé zneškodnilo, no škody na obytných domoch, energetických zariadeniach a civilných objektoch boli značné.
- Raketové útoky: Dňa 1. júna 2025 Ukrajina hlásila najmenej 12 mŕtvych a vyše 60 zranených pri raketovom útoku na vojenskú výcvikovú jednotku. Rusko to zdôvodnilo ako odvetu za ukrajinské útoky na jeho infraštruktúru.
- Strategický zámer: Moskva sa zdá byť odhodlaná Ukrajinu za jej odvahu potrestať a mobilizovať verejnú mienku v Rusku. Putin pohrozil „mnohonásobnou deštrukciou“ ako reakciou na útoky hlboko v Rusku.
Politická dimenzia: Rokovania pod tlakom
Útok prišiel tesne pred mierovými rozhovormi v Istanbule, kde sa plánuje 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat ukrajinských detí z Ruska. Z ruského pohľadu tento úder podkopáva dôveru v ochotu Kyjeva rokovať. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia požadoval zastavenie dodávok zbraní zo Západu a ukrajinskej mobilizácie ako podmienku prímeria. Ukrajina naopak považuje útok za dôkaz svojej sily a odhodlania aj v náročných podmienkach.
Dôsledky a záver
Ukrajinské dronové útoky tvrdo zasiahli ruské strategické letectvo a odhalili zraniteľnosť odľahlých základní. Škody na bombardéroch Tu-95 a Tu-160 môžu dočasne obmedziť ruskú schopnosť útočiť na diaľku. Ukrajina však riskuje eskaláciu, pretože Rusko reaguje zosilnenými útokmi, ktoré ďalej zaťažujú civilné obyvateľstvo a infraštruktúru. Či sú takéto útoky pravidelne možné, závisí od zdrojov, ruských protiopatrení a medzinárodnej podpory. V čase, keď sú mierové rozhovory naliehavo potrebné, zostáva otázkou, či tento odvážny úder Ukrajine dlhodobo viac pomôže, alebo uškodí.