JEDNOTA SLOVANOV, Zdeněk Kedroutek, 10.09.2025, fotka z portálu X
Francúzsko, krajina revolúcií, stojí na pokraji priepasti. Kým prezident Emmanuel Macron zúfalo hľadá cestu k vytvoreniu stabilnej vlády, ulice horia a krajina je paralyzovaná masívnymi blokádami. Hnutie „Zablokujme všetko“ rozpútalo celonárodný chaos, ktorý odhaľuje hlbokú politickú a ekonomickú krízu. S viac ako 175 000 demonštrantmi, stovkami zatknutí a rastúcimi škodami hrozí nielen destabilizácia Francúzska, ale aj celý systém eura a Európska únia môžu byť otrasené. Nepokoje sú príznakom systému, ktorý dosiahol svoje hranice – a eskalácia môže byť len začiatkom.
Politický kolaps: Krajina bez vedenia
Kríza má hlboké korene: od parlamentných volieb v júni 2024 je Francúzsko uviaznuté v chaotickej patovej situácii. Macronov centristický blok drží iba 166 kresiel, zatiaľ čo ľavicová aliancia má 193 a pravicové Národné zhromaždenie 142 mandátov, čo paralyzuje parlament. Žiadna koalícia nie je možná, čo vedie k opakovaným pádom vlád. Dňa 8. septembra 2025 premiér François Bayrou neuspel pri hlasovaní o dôvere (364 proti 194 hlasom), len deväť mesiacov po svojom vymenovaní. Jeho plán na rozpočtové škrty vo výške 44 miliárd eur pre rok 2026 – vrátane zmrazenia dôchodkov, zrušenia dvoch sviatkov a škrtov tisícov pracovných miest vo verejnom sektore – bol odmietnutý ľavicou aj pravicou.
Macron, ktorého popularita klesla na 15–20 percent, vymenoval 9. septembra novým premiérom Sébastiena Lecornua, konzervatívca zo svojho tábora. Ide však už o piatu zmenu vlády za dva roky a opozícia volá po jeho odvolaní alebo nových voľbách. Piata republika je paralyzovaná a experti varujú pred „inštitucionálnou krízou“, ktorá môže trvať až do prezidentských volieb v roku 2027. Bez stabilnej väčšiny visí rozpočet vo vzduchu a krajina sa bez vedenia rúti do chaosu.
Ekonomická katastrofa: Hora dlhov, ktorá všetko drví
Za politickou paralýzou číha výbušná ekonomická situácia. Štátny dlh Francúzska dosiahol 114–116 percent hrubého domáceho produktu – viac ako 3,3 bilióna eur, čo je po Grécku a Taliansku najvyšší podiel v eurozóne. Schodok rozpočtu pre rok 2024 dosahuje 5,8 percenta (168 miliárd eur), dvojnásobok limitu Európskej únie (3 percentá). Rast stagnuje na predpokladaných 0,6 percenta pre rok 2025 a hrozí recesia. Nezamestnanosť stúpa na 7,4 percenta, reálne mzdy klesajú kvôli inflácii a odvetvia ako stavebníctvo, chemický priemysel či hotelierstvo kolabujú.
Príčiny sú rôznorodé: nadmerné verejné výdavky (57 percent hrubého domáceho produktu, najvyššie v Európe) na sociálny systém a byrokraciu, spolu s dopadmi pandémie, energetickej krízy a Macronových daňových úľav pre bohatých a korporácie. Daňové príjmy klesli od roku 2017 z 54 na 51 percent hrubého domáceho produktu. Teraz hrozí zníženie úverového ratingu: agentúra Moody’s už rating znížila, Fitch situáciu prehodnocuje 12. septembra. Úrokové náklady môžu do roku 2029 dosiahnuť 100 miliárd eur ročne. Bez razantných reforiem – ktoré sa zdajú politicky nemožné – varuje Európska únia pred dlhovou krízou podobnou roku 2011, ktorá by mohla destabilizovať celú eurozónu.
Kto protestuje – a proti čomu presne?
Hnutie „Zablokujme všetko“ nie je jednotný blok, ale decentralizovaná aliancia rozčarovaných občanov, organizovaná cez sociálne siete. Zahŕňa široké spektrum aktérov, ktorých spája ekonomická núdza a politické sklamanie. Na čele stoja bežní občania: robotníci, drobní podnikatelia, mladí ľudia a rodiny strednej triedy, ktorí trpia rastúcimi životnými nákladmi, chudobou a nerovnosťou. Mnohí pripomínajú protesty Žltých viest z roku 2018 a požadujú sociálnu spravodlivosť bez formálneho vedenia – ide o „horizontálne hnutie“, kde každý koná lokálne.
Organizované skupiny sa pridávajú: odbory ako najväčší odborový zväz CGT a radikálnejší SUD vyhlasujú štrajky, najmä vo verejnom sektore, železniciach a zdravotníctve. Protestujú proti škrtom v mzdách, dôchodkoch a sociálnych dávkach. Politicky sa angažujú ľavicové sily ako La France Insoumise pod vedením Jeana-Luca Mélenchona, ktoré požadujú Macronovu rezignáciu, a nepriamo pravicová Národné zhromaždenie pod Marine Le Pen, ktorá krízu využíva na posilnenie popularity. Ekologickí aktivisti, lekárnici a poľnohospodári sa taktiež pripájajú. Požiadavky sú jasné: zastavenie škrtov vo výške 44 miliárd eur, Macronov odchod, nové voľby a prerozdelenie bohatstva. Mnohí vidia v Macronovi symbol systému, ktorý zvýhodňuje elity, zatiaľ čo ľud trpí – od inflácie cez nezamestnanosť až po vysoké ceny energií.
Prečo tak radikálne a násilne?
Radikalita protestov pramení z dlhoročnej frustrácie: Žlté vesty v roku 2018 ukázali, ako môže ekonomická núdza viesť k výbušným povstaniam. Dnes krízu prehlbuje pokračujúci chaos – pády vlád, rastúca chudoba (miera chudoby 15 percent) a neúspešné reformy – čo podnecuje hnev. Mnohí demonštranti sa cítia ignorovaní elitami a škrtací balík je vnímaný ako útok na základné potreby: dôchodky, sviatky, pracovné miesta. Decentralizovaná povaha hnutia umožňuje radikálnym elementom, ako sú „Black Blocs“ – maskovaní anarchisti a autonómni aktivisti – eskalovať akcie, stavať barikády, zakladať požiare alebo sa stretávať s políciou.
Násilie sa často roznecuje policajnými zásahmi: s 80 000 nasadenými policajtmi, slzným plynom a vodnými delami reagujú úrady tvrdo, čo vedie k eskalácii. Správy o použití korenistého spreja proti cyklistom alebo zatýkaní pri pokojných protestoch podnecujú napätie. Historicky sa francúzska protestná kultúra rýchlo radikalizuje – od študentských revolúcií v roku 1968 po nedávne protesty proti dôchodkovej reforme. Súčasná zmes ekonomického zúfalstva a politickej paralýzy robí radikalitu nevyhnutnou: pre mnohých je „Zablokujme všetko“ poslednou cestou, ako vynútiť zmenu.
Aktuálny stav: Nepokoje silnejú – chaos a škody
Dňa 10. septembra 2025 protesty vyvrcholili: cez 550 zhromaždení a 262 blokád ochromilo krajinu. V Paríži horeli barikády na Place du Châtelet, Place de la République a pri Gare du Nord; reštaurácia bola zničená ohňom, fasády poškodené. Stretnutia pri Porte de Vincennes a Saint-Denis viedli k nasadeniu slzného plynu. V Rennes explodoval autobus na obchvate, v Nantes a Bordeaux lietali kamene a granáty. Marseille zažilo blokádu prístavu, Toulouse a Montpellier pouličné boje, zatiaľ čo v Lyone a Caen boli zablokované diaľnice a stanice.
Bilancia je alarmujúca: 267 požiarov po celej krajine, 300–473 zatknutí (z toho 145–200 v Paríži) a obrovské škody. Dopravný chaos spôsobuje straty v miliónoch eur kvôli meškaniam vlakov a letov; samotná blokáda prístavu v Marseille stojí denne milióny. Horúce autá, smetné koše a autobus v Rennes symbolizujú intenzitu protestov. Polícia varovala pred sabotážami a s 80 000 nasadenými mužmi eskalovali stretnutia. Ďalšie štrajky sú plánované na 18. septembra a 1. októbra, čo môže nepokoje predĺžiť.
Výhľad: Hrozba pre systém eura a Európsku úniu
Francúzska kríza nie je ojedinelým javom – ohrozuje eurozónu. S rastúcimi úrokmi (desaťročné dlhopisy na 3,5 percenta) a odlivom investorov hrozí reťazová reakcia: vyššie náklady pre Taliansko, Španielsko a dokonca Nemecko. Európska komisia nalieha na reformy, ale bez stabilnej francúzskej vlády hrozí dlhová kríza, ktorá by otriasla eurom. Macron by mohol vyhlásiť núdzový stav, čo by viedlo k ďalšej eskalácii. Experti hovoria o „povstaleckej atmosfére“: bez kompromisu by pád Francúzska mohol uvrhnúť Európsku úniu do najhlbšej krízy od Brexitu.
_____________________________________________________________________________
JEDNOTA SLOVANOV