JEDNOTA SLOVANOV, Dipl.-Volksw. Dipl.-Kfm. Zdeněk Kedroutek, 26.06.2025
Nedávny samit NATO v Haagu bol prehliadkou absurdity, ďalším aktom drámy kolektívneho Západu, ktorý sa topí v dlhoch, a predsa veľkolepými gestami predvádza svoju vojenskú silu. Tridsaťdva členských štátov sa „dohodlo“ na tom, že do roku 2035 zvýšia svoje výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) – číslo, ktoré je nielen ekonomicky sporné, ale priam surreálne. Zároveň bol s pátosom zdôraznený článok 5 Zmluvy NATO, takzvaná mušketierska solidarita. Za fasádou jednoty a sily sa však skrýva aliancia rozorvaná nedôverou, korupciou a zdevastovaným menovým systémom. Ako dlho ešte môže táto fraška pokračovať, kým euro a fiatový dolár zmiznú v prúde finančných turbulencií?
Samit pokrytectva
Spravodajstvo o samite ukazuje obraz rozkolu. Kým lídri NATO zaklínajú solidaritu, realita je iná. Ešte nedávno západní politici strhávali Donalda Trumpa na kusy, zatiaľ čo Joea Bidena, napriek jeho zjavným slabostiam, vynášali na umelý piedestál. Teraz, keď je Trump späť pri moci, sa zdá, že je zrazu všetko plné mieru, radosti a harmónie – aspoň na javisku. Chronicky zadlžené ekonomiky Západu, ktoré visia na infúzii dlhov a skorumpovanom, nepodloženom menovom systéme, však túto jednotu nemôžu dlho udržať. Španielsko už jasne vyhlásilo, že päťpercentný cieľ nepodporí, a ďalšie krajiny ako Taliansko či Francúzsko stoja pred rozpočtovými úlohami, ktoré sú takmer neriešiteľné.
Rozhodnutie dramaticky zvýšiť výdavky na zbrojenie pôsobí ako zúfalý pokus zakryť vlastnú slabosť. Ako však majú štáty, ktoré už teraz nie sú schopné pokrývať svoje bežné výdavky, nájsť stovky miliárd eur či dolárov navyše pre chátrajúce armády? HDP, podľa ktorého sa tieto výdavky merajú, je klamlivý ukazovateľ. Každý aspoň trochu vzdelaný ekonóm vie, že so štátnym rozpočtom súvisí len veľmi nepriamo. Realita je taká, že mnoho západných štátov je bez prostriedkov, ich majetok je dávno vyčerpaný a rozpočty závislé od dlhových injekcií. Jediným riešením sa zdajú byť kúzla – alebo jednoducho ďalšie dlhy –, aby sa tieto utopické sumy podarilo zabezpečiť.
Rusko ako obetný baránok
A načo to všetko? Odpoveď NATO znie: Rusko. Krajina, ktorá po desaťročia ponúkala ruku na ekonomickú a kultúrnu spoluprácu, bola systematicky provokovaná. Vladimír Putin v roku 2007 hovoril o „euroázijskej ekonomickej a prosperujúcej zóne od Lisabonu po Vladivostok“ – ponuke, ktorú Západ opakovane odmietol. Namiesto toho prenikal do ruskej sféry vplyvu pomocou intríg, financií, mimovládnych organizácií a podpory krajne pravicových síl až do srdca niekdajšieho Ruska: na Ukrajinu.
Rusko nepožadovalo znovuzačlenenie Ukrajiny, ale iba jej neutralitu a jasné odmietnutie vstupu do NATO. Ani to však „Západu hodnôt“ nebolo málo. Ukrajina mala byť všetkým: členom EÚ, štátom NATO, základňou západných geostratégov v Sevastopole a krajinou, ktorá bude zaobchádzať s miliónmi Rusov ako s občanmi druhej kategórie. Západ Rusko provokoval tak dlho, až mu nezostala iná možnosť, než brániť svoje bezpečnostné záujmy so zbraňou v ruke. Konflikt, ktorý teraz slúži ako ospravedlnenie pre masívne zbrojenie, je z veľkej časti produktom západnej agresie.
Kolaps ako príležitosť?
Rozhodnutie samitu NATO zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP je viac než len ekonomická samovražda. Môže urýchliť nevyhnutný kolaps západného menového systému – systému založeného na klamstvách, dlhoch a nepodložených menách. V tomto kolapse však paradoxne leží príležitosť. Krach by mohol odhaliť lži západných elít, ktoré sa desaťročia vlečú: korupciu v politike a úradoch, devastáciu vzdelávacích systémov, úpadok kultúry a vykorisťovanie obyvateľstva. Takéto prebudenie by mohlo otvoriť cestu k obnove – k ekonomike založenej na skutočných hodnotách, politike slúžiacej verejnému dobru a spoločnosti, ktorá znovu nájde svoju identitu.
Dovtedy však zostáva trpká realita: občania Západu budú naďalej vykorisťovaní, ich dane plynú do nezmyselných zbrojných projektov, zatiaľ čo elity vo svojich vežiach zo slonoviny kázajú o solidarite a hodnotách. Samit NATO 2025 bol ďalším krokom smerom k priepasti – a možno nevyhnutným, aby pravda vyšla najavo. Dúfajme, že sa obyvateľstvo prebudí, kým nebude príliš neskoro. Ak nie, bohužiaľ si, ako už to v dejinách býva, nič iné nezaslúži.
www.jednotaslovanov.sk