Anti-Spiegel.ru, 25.02.2025
V pondelok a utorok sa v OSN uskutočnili tri hlasovania o rezolúciách týkajúcich sa ukrajinského konfliktu. Zaujímavé bolo, že USA po prvýkrát predložili neutrálnu rezolúciu bez urážky Ruska a ako hlasovali Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
V pondelok Ukrajina predložila Valnému zhromaždeniu OSN tradičnú rezolúciu k výročiu začiatku eskalácie, ktorá ako zvyčajne označila Rusko za agresora, zatiaľ čo USA predložili vlastnú rezolúciu, ktorá sa zdržala urážok Ruska a vyzvala na mier na Ukrajine.
Štáty EÚ presadili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rezolúcii USA, v dôsledku čoho bolo Rusko označené za „agresora“ aj v rezolúcii USA, a preto sa USA nakoniec zdržali hlasovania o vlastnej rezolúcii. Nakoniec boli obe rezolúcie prijaté 93 hlasmi, o čom s uspokojením informovali nemecké médiá, napríklad Der Spiegel, hoci Der Spiegel svojich čitateľov neupozornil na to, ako veľmi sa medzitým zmenila medzinárodná nálada, keďže pred tromi rokmi získala príslušná rezolúcia 141 hlasov.
Utorok sa stal zaujímavým, pretože v ten deň USA predložili svoju rezolúciu v pôvodnej podobe Bezpečnostnej rade OSN, kde bola prijatá, pretože Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ktoré deň predtým hlasovali za odsúdenie Ruska, tak už neurobili, ale zdržali sa hlasovania, čím využili svoje právo veta.
Na absurdné udalosti v OSN sa bližšie pozrel analytik agentúry TASS a jeho článok som preložil.
Začiatok prekladu:
Moment pravdy: hlasovanie OSN o Ukrajine ukazuje, kto je kto.
Andrej Suržanskij, publicista analytického centra tlačovej agentúry TASS, o tom, ako bolo konanie Ruska v ten istý deň odsúdené aj neutrálne zhodnotené.
Včerajšie hlasovanie OSN o urovnaní situácie na Ukrajine bolo skutočne revolučné. Prvýkrát po mnohých rokoch USA prejavili solidaritu s Ruskom, a nie so svojimi tradičnými spojencami. Ak by sa povedzme pred piatimi alebo desiatimi rokmi objavila správa typu „USA hlasovali v OSN proti protiruskej rezolúcii“ alebo „Minister zahraničných vecí USA kritizuje protiruské rezolúcie OSN o Ukrajine s tým, že sú nepriateľské a nijako neprispievajú k riešeniu konfliktu“, bol by to dôvod na zbabelosť. Nie je to však ani vtip, ani sen, ale realita dneška, ktorá ukazuje, ako rýchlo sa veci v tomto nepokojnom svete menia.
Mediácia v OSN
„Bola to najhlbšia roztržka medzi západnými spojencami v medzinárodnej organizácii od príprav na vojnu v Iraku v roku 2003 a ďalší signál Trumpovho zbližovania s Ruskom, historickým nepriateľom, a nie s Európou a Ukrajinou, dlhoročnými partnermi USA v boji proti agresii Kremľa,“ napísal Washington Post.
Tento názor zopakoval aj denník New York Times. „Patová situácia medzi Spojenými štátmi a ich dlhoročnými európskymi spojencami na Ukrajine sa v pondelok odohrala v OSN. USA odmietli pokus odsúdiť ruskú agresiu a požadovať okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny,“ uviedol denník.
Spojené štáty, ktoré prevzali úlohu sprostredkovateľa pri urovnávaní ukrajinského konfliktu, sa v tejto fáze môžu cítiť ako víťaz. Koniec koncov, jej mierovú rezolúciu schválila Bezpečnostná rada OSN. A to v jej pôvodnej podobe. Zároveň boli zamietnuté pozmeňujúce návrhy európskych krajín a Ruska. Za dokument hlasovalo desať členov Bezpečnostnej rady vrátane Ruska, USA a Číny, zatiaľ čo päť krajín vrátane Spojeného kráľovstva a Francúzska sa zdržalo hlasovania. Na prijatie rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSN je potrebných najmenej deväť hlasov za a žiadne veto zo strany stálych členov, t. j. Spojeného kráľovstva, Číny, Ruska, USA a Francúzska.
Prijatá rezolúcia je napísaná v neutrálnom tóne a pozostáva z dvoch úvodných odsekov, v ktorých sa vyjadruje ľútosť nad obeťami konfliktu na Ukrajine a zdôrazňuje úloha OSN pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, a z odseku, v ktorom sa vyzýva na „rýchle ukončenie konfliktu a nastolenie trvalého mieru medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou“.
Na rozdiel od nezáväzných rezolúcií Valného zhromaždenia OSN sa dokumenty prijaté Bezpečnostnou radou musia vykonávať. Obraz vo Valnom zhromaždení bol, ako často, zmiešaný. Účastníci podporili ukrajinskú rezolúciu o situácii na Ukrajine, ktorá odsúdila konanie Ruska, aj americkú rezolúciu, ktorá neutrálne opísala konanie oboch krajín. V druhej menovanej rezolúcii bolo vykonaných niekoľko zmien, ktoré boli pre USA a Rusko neprijateľné, čo v podstate znehodnotilo jej obsah. V zákulisí sa delegácia USA snažila zabrániť hlasovaniu o protiruskom dokumente, čo sa jej však nepodarilo. Všetci, ktorí chceli demonštratívne vystúpiť proti Moskve, tak nakoniec urobili, čo ruskú vládu zrejme veľmi neprekvapilo.
Nečakané čísla
Jeden fakt je však výrečný: počet krajín podporujúcich protiruskú rezolúciu o Ukrajine klesol zo 141 v roku 2022 na 93 v tomto roku.
Ako už bolo spomenuté, rezolúcie Valného zhromaždenia nie sú záväzné, ale podľa pozorovateľov sú barometrom verejnej mienky vo svete. Čo nám tento barometer ukazuje? Povedané jazykom Michaila Gorbačova: ukazuje, kto je kto. Americkú rezolúciu podporilo 93 krajín, 8 krajín hlasovalo proti, 73 krajín sa zdržalo hlasovania. Ukrajinskú rezolúciu podporilo 93 krajín (vrátane členov BRICS Egypta a Indonézie!), 18 krajín hlasovalo proti (vrátane USA, Izraela a Maďarska) a 65 krajín sa zdržalo hlasovania.
Je zaujímavé, že medzi 65 krajinami, ktoré sa zdržali hlasovania o protiruskom návrhu rezolúcie, sú strategickí spojenci Ruska aj partneri BRICS. Patria medzi ne Čína, Brazília, India, Irán, Saudská Arábia, Južná Afrika, Kuba, Vietnam, Uzbekistan a Tadžikistan. Hlasovanie Srbska za protiruskú rezolúciu je najrozpačitejším prípadom. Prezident Aleksandar Vučič sa už verejne ospravedlnil, ale ľudia oboznámení so srbskou politikou tvrdia, že Moskva už dlho so záujmom sleduje, ako sa naši balkánski bratia snažia sedieť na dvoch stoličkách.
Je to pre nich, samozrejme, ťažké. Vedenie EÚ, do ktorej chce Srbsko vstúpiť, si mädlí ruky. Ale ako sa hovorí, slovo nie je slovo. (Poznámka prekladateľa: Ruské príslovie je úplné: „Slovo nie je vrabec, keď uletí, nedá sa chytiť.“)
Keď príde reč na „neutralitu“ Číny a našich ďalších strategických partnerov, sotva niekto túto tému otvorí. To je len veľká politika. Mimochodom, čínsky prezident Si Ťin-pching nedávno v telefonickom rozhovore informoval Vladimíra Putina o nadchádzajúcom stretnutí „mierovej skupiny BRICS“ v New Yorku, na ktorom sa bude rokovať o urovnaní konfliktu na Ukrajine.
Počas hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN mohli Spojené kráľovstvo aj Francúzsko vetovať návrh rezolúcie USA, ale nakoniec to neurobili, zrejme aby si neznepriatelili USA. To vyvolalo pochybnosti o dôslednosti konania Londýna a Paríža. Napríklad hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová spochybnila úprimnosť Francúzska a Spojeného kráľovstva pri hlasovaní v Bezpečnostnej rade OSN.
„Pozor na otázku: Kedy boli Francúzsko a Spojené kráľovstvo úprimné? Keď prekrútili americký návrh rezolúcie vo Valnom zhromaždení OSN, alebo keď prijali ten istý americký návrh bez pozmeňujúcich návrhov?“ Zacharovová napísala na svojom kanáli Telegram. „Voľný prechod tam a späť medzi sálami Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady trvá tri minúty. Zmenili za 180 sekúnd svoje názory na globálnu krízu? Alebo majú pre každý prípad vo vrecku masku?“ pýta sa.
Na koho strane a kto čo pochopil
Podľa správ amerických médií britskí a francúzski diplomati svoje rozhodnutie nekomentovali, ale zdroje z diplomatických kruhov hovoria o pravdepodobnej koordinácii s Washingtonom. Faktom je, že Donald Trump v tom istom čase prijal v Bielom dome francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý, ak možno veriť Le Monde, cestoval s úmyslom presvedčiť americkú hlavu štátu, že „Rusko je ‚existenčnou hrozbou‘, že ‚nemusí‘ dodržiavať prímerie a že toto prímerie musí byť overiteľné“.
Je zrejmé, že hlasovanie proti rezolúcii USA by vytvorilo prinajmenšom nepriaznivé pozadie pre Macronove rokovania s Trumpom. A potom je tu návšteva britského premiéra Keira Starmera, od ktorého sa tiež očakáva, že „vystúpi“ proti Rusku a v prospech Ukrajiny. Ako je známe, Francúzsko a Spojené kráľovstvo presadzujú myšlienku európskych mierových jednotiek na Ukrajine. Londýn a Paríž by radi získali palebnú podporu Washingtonu, ak by boli ich mierové sily ohrozené. Podľa tohto plánu chcú Paríž a Londýn nasadiť pozemné jednotky, ako aj vzdušné a námorné sily.
„Naozaj si myslím, že sa (Putin) chce dohodnúť,“ povedal Trump Macronovi. „Možno sa mýlim, ale myslím si, že sa chce dohodnúť.“
Americký prezident dodal, že s Putinom hovoril o možnosti vyslať na Ukrajinu európske mierové sily, ktoré by dohliadali na prímerie, a že ruský prezident by s tým súhlasil.
Zatiaľ čo hlas Francúzska a Veľkej Británie v OSN je jasný, pre niektorých našich priateľov a partnerov je situácia o niečo zložitejšia. Niektorí z nich nechcú stáť na strane eskalujúceho konfliktu medzi USA a Európou, zatiaľ čo iní ešte poriadne nepochopili, z ktorej strany dnes fúka vietor zmien a predovšetkým do koho plachiet.
Koniec prekladu
Keďže článok agentúry TASS odkazuje na príspevok Marije Zacharovovej, hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí, pre vašu informáciu ho preložím aj ja.
Začiatok prekladu:
Stručný opis toho, čo sa stalo v sídle OSN 24. februára 2025.
Ukrajina predložila Valnému zhromaždeniu OSN svoju tradičnú protiruskú rezolúciu. Bola prijatá. USA sa po prvýkrát postavili proti nej.
USA potom predložili tomu istému VZ OSN vlastný návrh rezolúcie o ukrajinskej kríze – so všeobecnou výzvou na mier, bez rusofóbie. Krajiny EÚ (vrátane Spojeného kráľovstva a Francúzska, čo je dôležité) text podčiarkli svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Rezolúcia bola prijatá. USA sa zdržali hlasovania. Krajiny EÚ hlasovali za uznesenie.
Mimochodom, obe rezolúcie boli prijaté najnižším počtom hlasov vo Valnom zhromaždení OSN počas mimoriadneho mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia – len 93 hlasov za, čo je samo o sebe viac než výrečné.
Len o niekoľko hodín neskôr USA predložili Bezpečnostnej rade OSN rovnaký návrh rezolúcie, aký predložili Valnému zhromaždeniu. A tam bola rezolúcia prijatá bez akýchkoľvek zmien a doplnení.
A teraz prichádza najzaujímavejšia časť. Pripomínam, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo majú v Bezpečnostnej rade právo veta a mohli odmietnuť prijatie rezolúcie. Ale neurobili tak. Takže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN bez odsúdenia Ruska a výzvy na mier stanovuje správny rámec a z hľadiska statusu má prednosť pred rezolúciou Valného zhromaždenia OSN.
Pozor, otázka: Kedy boli Francúzsko a Spojené kráľovstvo úprimné? Keď prekrútili americký návrh rezolúcie vo Valnom zhromaždení OSN, alebo keď prijali ten istý americký návrh bez pozmeňujúcich návrhov?
Prechádzka tam a späť medzi Valným zhromaždením a Bezpečnostnou radou trvá tri minúty pokojným tempom. Zmenili za 180 sekúnd svoje názory na svetovú krízu? Alebo majú pre istotu v každom vrecku masku?
Koniec prekladu
Zdroj: https: //anti-spiegel.ru/2025/eiertanz-in-der-uno-london-und-paris-stimmen-bei-ukraine-resolution-mal-so-und-mal-so-ab/