Berliner Zeitung, Michael Maier, 5.2.2025
Provokatívny návrh Donalda Trumpa na deportáciu Palestínčanov by mohol byť fingovaným nátlakom na Arabov a radikálov v Izraeli.
Americký prezident Donald Trump vyvolal šok a prekvapenie v medzinárodnom spoločenstve svojím návrhom, že by Spojené štáty americké mohli prevziať kontrolu nad pásmom Gazy.
Na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom Trump vyhlásil, že USA „prevezmú“ pásmo Gazy a že predpokladá „dlhodobé“ vlastníctvo územia zo strany USA po presídlení všetkých Palestínčanov. Gaza by sa mohla premeniť na „riviéru Blízkeho východu“. Zopakoval tak skoršie názory svojho zaťa Jareda Kushnera, ktorý povedal, že Gaza má veľmi cenné „pobrežie“. Kushner údajne stojí aj za súčasným návrhom, uvádza agentúra Bloomberg.
Trump nevysvetlil, ako a na základe akých právomocí by USA mohli prevziať kontrolu nad Gazou. „Budeme ju vlastniť a budeme zodpovední za demontáž všetkých nebezpečných nevybuchnutých bômb a iných zbraní na mieste,“ povedal. USA „zrovnajú so zemou“ zničené budovy a „vytvoria hospodársky rozvoj, ktorý vytvorí neobmedzený počet pracovných miest a bývania pre ľudí v regióne,“ povedal Trump. Obyvatelia novej oblasti by mohli pochádzať z celého sveta a žiť by tam mohli aj Palestínčania.
Prezident USA označil Gazu za „symbol smrti a ničenia“ a povedal, že jediný dôvod, prečo sa tam ľudia chcú vrátiť, je ten, že nemajú kam ísť. 1,8 milióna Palestínčanov žijúcich v Gaze by sa malo presťahovať do susedných krajín s „humanitárnymi srdcami“ a „veľkým bohatstvom“, povedal Trump. Už predtým vyzval Jordánsko, Egypt a ďalšie arabské štáty, aby prijali Palestínčanov. Povedal, že by mohli byť rozdelení medzi niekoľko samostatných lokalít.
Americký prezident Donald Trump vyvolal šok a prekvapenie v medzinárodnom spoločenstve svojím návrhom, že by Spojené štáty americké mohli prevziať kontrolu nad pásmom Gazy.
Na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom Trump vyhlásil, že USA „prevezmú“ pásmo Gazy a že predpokladá „dlhodobé“ vlastníctvo územia zo strany USA po presídlení všetkých Palestínčanov. Gaza by sa mohla premeniť na „riviéru Blízkeho východu“. Zopakoval tak skoršie názory svojho zaťa Jareda Kushnera, ktorý povedal, že Gaza má veľmi cenné „pobrežie“. Kushner údajne stojí aj za súčasným návrhom, uvádza agentúra Bloomberg.
Trump nevysvetlil, ako a na základe akých právomocí by USA mohli prevziať kontrolu nad Gazou. „Budeme ju vlastniť a budeme zodpovední za demontáž všetkých nebezpečných nevybuchnutých bômb a iných zbraní na mieste,“ povedal. USA „zrovnajú so zemou“ zničené budovy a „vytvoria hospodársky rozvoj, ktorý vytvorí neobmedzený počet pracovných miest a bývania pre ľudí v regióne,“ povedal Trump. Obyvatelia novej oblasti by mohli pochádzať z celého sveta a žiť by tam mohli aj Palestínčania.
Prezident USA označil Gazu za „symbol smrti a ničenia“ a povedal, že jediný dôvod, prečo sa tam ľudia chcú vrátiť, je ten, že nemajú kam ísť. 1,8 milióna Palestínčanov žijúcich v Gaze by sa malo presťahovať do susedných krajín s „humanitárnymi srdcami“ a „veľkým bohatstvom“, povedal Trump. Už predtým vyzval Jordánsko, Egypt a ďalšie arabské štáty, aby prijali Palestínčanov. Povedal, že by mohli byť rozdelení medzi niekoľko samostatných lokalít.
Trump hrá vysoký poker – a proti Netanjahuovi?
Nútené premiestnenie obyvateľstva by bolo pravdepodobne porušením medzinárodného práva a ostro by proti nemu vystúpili nielen v regióne, ale aj západní spojenci Washingtonu. Niektorí ľudskoprávni aktivisti prirovnávajú túto myšlienku k etnickým čistkám. Na otázku, či podporuje dvojštátne riešenie, Trump odpovedal neurčito. Na otázku, či jeho názor, že Palestínčania by mali byť presídlení z Gazy, znamená, že je proti politike dvoch štátov, ktorá definuje zahraničnopolitický prístup Spojených štátov už desaťročia, Trump odpovedal: „Nie. Neznamená to nič v zmysle riešenia dvoch štátov alebo jedného štátu alebo akéhokoľvek iného štátu. Znamená to, že chceme dať ľuďom šancu na život,“ povedal. „Nikdy nemali šancu na život, pretože Gaza bola pre ľudí, ktorí tam žijú, pekelnou dierou. Bolo to strašné.“
Trump tvrdil, že má podporu vysokých, nemenovaných hláv štátov, s ktorými hovoril. „Toto rozhodnutie sa nerobí ľahko,“ povedal a dodal, že ‚každému, s kým som hovoril, sa páči myšlienka, že Spojené štáty vlastnia tento kus zeme‘. Povedal, že tento krok prinesie „veľkú stabilitu do tejto časti Blízkeho východu“. Týmto drastickým návrhom chce Trump zrejme vyvinúť tlak na svojich arabských susedov – najmä Jordánsko a Egypt – aby konečne riešili palestínsku otázku. Palestínčania sú už desaťročia pešiakmi meniacich sa arabských záujmov. Veľká časť z nich žije ako utečenci – čo podnietilo Hamas, aby na začiatku vojny vyhlásil, že ochrana Palestínčanov nie je jeho úlohou, ale úlohou Agentúry OSN pre pomoc a prácu, ktorá je zodpovedná za utečencov, ako informoval denník Times of Israel.
Trump nevylúčil nasadenie amerických vojakov na zabezpečenie pásma Gazy. „Pokiaľ ide o Gazu, urobíme, čo bude potrebné. Ak to bude potrebné, urobíme to,“ povedal na otázku o americkej vojenskej prítomnosti v Gaze.
K Trumpovej myšlienke prevziať Gazu Netanjahu povedal, že americký prezident „vidí pre Gazu inú budúcnosť“, a dodal: „Myslím si, že je to niečo, čo by mohlo zmeniť dejiny.“ Trump povedal, že pravdepodobne do štyroch týždňov oznámi stanovisko k izraelskej zvrchovanosti nad Západným brehom Jordánu.
Trumpove poznámky neboli, na rozdiel od častých prípadov, improvizovanými odpoveďami na nečakané otázky. Trump svoje plány čítal z rukopisu. Ako bolo vidieť z Netanjahuovej reakcie, izraelský premiér plán poznal a bol nadšený, ale zároveň sa zdal byť trochu ohromený: Trumpa označil za „najväčšieho priateľa, akého kedy Izrael v Bielom dome mal“. Povedal: „Musíme dokončiť prácu v Gaze. Izrael ukončí vojnu tým, že ju vyhrá.“ Netanjahu pochválil Trumpa za to, že „myslí mimo rámca a má nové nápady“ a „prejavuje ochotu prelomiť konvenčné myslenie“. Zdá sa byť jasné, že kurz pre Gazu bude určovať nová americká administratíva, nie Netanjahu. V skutočnosti možno Trumpovu hrozbu prevziať Gazu vnímať aj ako vyslovenie nedôvery Netanjahuovi: Koniec koncov, po teroristickom útoku Hamasu 7. októbra Izrael z vlastnej iniciatívy nedokázal vytvoriť situáciu, v ktorej by sa dali zosúladiť jeho vlastné bezpečnostné záujmy a právo Palestínčanov na život.
Naopak, euforická podpora zo strany Netanjahuových nábožensky extrémistických koaličných partnerov sa dala očakávať: Itamar Ben Gvir, ktorý na protest proti dohode o prímerí s Gazou odstúpil z izraelskej vlády, vo svojom vyhlásení uviedol: „Jediným riešením pre Gazu je podpora migrácie obyvateľov Gazy.“ Netanjahu by mal „okamžite začať praktické opatrenia“ na deportáciu Palestínčanov. Radikáli chcú tiež spustiť program osídľovania Gazy. Pre náboženských extrémistov je nepríjemná predstava, že by USA mohli prevziať pásmo Gazy: nechcú na pobreží pásma vidieť Trumpove prímorské rezorty, ale náboženský fundamentálny rezort vedený ultraortodoxnými. To je v súlade s ich plánom „veľkého Izraela“, o ktorý sa usilujú. Netanjahu ako gesto radikálom citoval z Biblie, ale neurobil to veľmi presvedčivo.
Prekvapujúca zdržanlivosť Číny, náreky v OSN
Reakcie arabského a západného sveta boli prekvapujúco zdržanlivé: saudská vláda vo svojom vyhlásení zdôraznila, že odmieta všetky pokusy o vyhnanie Palestínčanov zo svojej krajiny. Uviedla, že Saudská Arábia nenadviaže vzťahy s Izraelom bez vytvorenia palestínskeho štátu. Hovorca Hamasu označil tieto plány za „absurdné“ a „smiešne“. Palestínsky vyslanec pri OSN povedal, že svetoví lídri a ľudia by mali rešpektovať želanie Palestínčanov zostať v Gaze.
Čína v stredu uviedla, že „vždy zdôrazňovala, že základným princípom povojnovej vlády v pásme Gazy je palestínska vláda nad Palestínčanmi, a sme proti násilnému presídľovaniu obyvateľov Gazy“, povedal podľa agentúry AFP hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Podľa oficiálnej tlačovej agentúry Anadolu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan povedal, že presídlenie Palestínčanov z Gazy je niečo, „čo nemôžeme akceptovať ani my, ani región“. „Je nesprávne o tom vôbec diskutovať,“ dodal podľa agentúry AFP.
Britský premiér Keir Starmer v Londýne povedal, že Palestínčania majú právo vrátiť sa do svojich zničených domovov a obnoviť ich. Starmer ponechal otvorenú otázku, komu by mala patriť pôda, na ktorej žijú – Trumpa priamo nespomenul. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková uviedla, že vyháňanie Palestínčanov treba odmietnuť. Jej hlas je však vo svete počuť len v obmedzenej miere.