JEDNOTA SLOVANOV – Článok Zdeňka Kedroutka, 25.02.2025
Titulný obrázok: ZDFheuteQuelle: Die Bundeswahlleiterin, eigene Berechnungen ᛫ Kartenmaterial: © Geobasis-DE / BKG 2024
Nemecko hlasovalo a voľby nedopadli podľa predstáv mnohých vlastencov.
Človek by si myslel, že zdanlivo nekonečná séria teroristických útokov, znásilnení a útokov nožom, neuveriteľná premena Nemecka z jednej z najbezpečnejších krajín sveta na bezpečnostné fiasko, v ktorom sa nikto a nikdy nemôže cítiť skutočne bezpečne, ako aj alarmujúci úpadok priemyslu a státisíce nových nezamestnaných, budú stačiť na to, aby sa nemecké obyvateľstvo všeobecne zamyslelo.
Dokonca aj masívna podpora popredných predstaviteľov novej vlády USA a Viktora Orbána výrazne zmenila mnohé predvolebné prognózy.
Faktom je, že pestré stranícko-politické spektrum v Nemecku sa už dávno stalo systémom dvoch strán. Existuje skutočne konzervatívna, prízemná, na ekonomiku a bezpečnostnú politiku orientovaná strana AfD (Alternatíva pre Nemecko) a sú tu ostatní.
AfD proti globalistickým stranám – karikatúra s postavičkami z ekonomického animovaného filmu „Americký sen“.
Dokonca ani „Únia CDU/CSU“, takzvané „kresťanské strany“, často označované ako „konzervatívne“, ktorých príslušnosť k Pánu Bohu dnes už ani nestojí za zmienku, nemá s pojmom „konzervatívny“ nič spoločné najneskôr od nástupu Angely Merkelovej do funkcie kancelárky v roku 2005.
Bez ohľadu na to, o aké ľavicové globalistické programy ide, CDU/CSU ich pomáhala realizovať. Postupné ukončovanie jadrovej energetiky? Začalo sa za Merkelovej. Masová migrácia prostredníctvom otvorenia hraníc? Začalo sa za Merkelovej. Presadzovanie genderovej ideológie a ďalších „woke“ otázok alebo demontáž nemeckého hospodárstva v dôsledku šialenej klimatickej agendy? To všetko sa začalo za Merkelovej. Dokonca aj brutálne vykonávanie agendy COVID voči vlastnému obyvateľstvu, ako aj eskalácia konfliktu na Ukrajine v zahraničnej politike, bolo v ére Merkelovej vzorne hnané vpred „Úniou“. „Slobodní demokrati“ (FDP), ktorí boli teraz vyhodení z Bundestagu, dokazovali svoju ‚vokálnosť‘ počas najdlhšieho obdobia tzv. semaforovej koalície. V zásade podporovali takmer každý ideologicky šialený projekt „dobrodincov“ z SPD a Zelených. V zásade dnes môžeme pokojne hovoriť o straníckom karteli zloženom z „CDU/CSU, Zelených, SPD, FDP a Ľavice“. V skutočnosti v praktizovanej politike nie je takmer žiadny faktický rozdiel – možno len v komunikácii tejto politiky.
Ako normálny človek by mal v skutočnosti, logicky vzaté, všetky tieto záležitosti odmietnuť a usilovať sa o normalizáciu pomerov. Mali by sme, ale mnohí to nerobia. Väčšina to nerobí. Ak započítame aj malé konzervatívne odštiepenecké strany, ktoré sú tiež konzervatívne, ale nemali šancu dostať sa do Bundestagu, podiel takto zmýšľajúcich voličov je niečo vyše 21 %. Je ťažké pochopiť, prečo je podiel žien, ktoré volili AfD (18 %), oveľa nižší ako podiel mužov (24 %). Zdá sa, že všetky hromadné znásilnenia a teraz dokonca aj útoky na deti urobili na ženy menší dojem ako na mužov. Zrejme žijeme v dobe, v ktorej biologická potreba bezpečia pre seba a vlastnú rodinu, ktorá bola pre ženy tradične prioritou, v posledných rokoch a desaťročiach pod vplyvom ideologizovaných médií a politickej moci veľmi utrpela.
Ako je to možné?
Je ťažké uveriť, aké silné môžu byť v Nemecku tradičné väzby na politickú stranu. „Môj starý otec volil SPD, môj otec volil SPD a aj ja budem voličom SPD.“ Tento druh straníckej solidarity nie je v Nemecku ničím výnimočným. Zdá sa, že nevadí, že jediné, čo ešte pripomína dve tradičné ľudové strany, „Úniu“ CDU a CSU a SPD, ich predchodcov v starej Spolkovej republike do 90. rokov 20. storočia/začiatku 21. storočia, je názov a logo. Staré kombinácie písmen sú len škrupinou toho, čo predstavovali Adenauer, Brandt, Schmidt a Kohl. To platí aj pre menšiu bývalú hospodársku stranu FDP.
Ľudia hlasujú v takmer hypnotickej viere v to, čo tieto strany mohli predstavovať pred desaťročiami. Opakovane veria prázdnym frázam svojich predstaviteľov. Zjavné priznania ich klamstva, ako napríklad slávny výrok Merkelovej: „Nemôžete sa spoliehať na to, že to, čo sa povedalo pred voľbami, platí aj po voľbách“, sa obratne ignorujú.
Friedrich Merz len deň po parlamentných voľbách, 24. februára 2025, bezostyšne tvrdil, že „nikto nikdy nehovoril o zatvorení hraníc“. Úplná lož. Po útoku v Aschaffenburgu, pri ktorom migrant za bieleho dňa zavraždil dvojročné dieťa a 41-ročného otca a ďalší ľudia a deti boli zranení, niektorí z nich vážne, sám toto slovo znovu a znovu propagoval ako „maximu“ novej politiky CDU.
Samozrejme, podiely hlasov oboch starých mainstreamových strán sa už nedajú porovnávať s výsledkami z predchádzajúcich desaťročí. Napríklad keď sa Helmut Kohl stal v roku 1983 prvýkrát kancelárom, CDU/CSU zvíťazila so 48,8 % pred SPD s 38,2 %. Dnes môžu politici týchto strán o takýchto číslach len snívať.
Uvedené výsledky z roku 1983 boli samozrejme z bývalého západného Nemecka. Východné Nemecko sa vtedy ešte nachádzalo v hlbokom socializme. Napriek tomu sa zdá, že východonemeckí občania sú vo svojom volebnom správaní oveľa flexibilnejší ako „západniari“. Ako ukazuje nasledujúca mapa, sila AfD v jednotlivých spolkových krajinách odráža starú východo-západnú hranicu Nemecka.
Percentuálny podiel AfD v spolkových voľbách v roku 2025 podľa spolkových krajín.
Čím to je, že AfD je v spolkových krajinách v rámci starých „hraníc NDR“ často dvakrát silnejšia ako na Západe?
Výsledky volieb na Západe
Výsledky volieb na Východe
Existuje na to niekoľko dôvodov. Po prvé, západonemecká stranícka štruktúra stále nie je vo východných spolkových krajinách tak pevne ukotvená ako na západe. Tento „tradičný elektorát“, ako napríklad v Brémach, Hamburgu alebo Mníchove, na východe neexistuje. Preto je ochota zmeniť svoje volebné správanie, keď sa niečo zjavne nedarí, oveľa vyššia ako na západe.
Predovšetkým sa zdá, že občania východonemeckých spolkových krajín, s výnimkou hlavného mesta Berlína, nie sú zaslepení povrchnou maškarádou názvu strany. Mnohí si uvedomujú, že AfD v skutočnosti vôbec nie je novou stranou.
Od nástupu Merkelovej do funkcie sa celé nemecké stranícke spektrum uberá čoraz extrémistickejším smerom ku globalizmu a wokenizmu. Po finančných otrasoch od roku 2008, keď boli porušené aj posledné pôvodné usmernenia a zakladajúce princípy Európskej únie z hľadiska finančnej zodpovednosti za zahraničné členské štáty, viedol práve tento ekonomický aspekt k založeniu strany, ktorá sa spočiatku zameriavala predovšetkým na hospodárske dianie, ale časom sa stala zjednocujúcim bodom pre všetkých sklamaných a opustených občanov, ktorí nechceli ísť touto cestou do záhuby so starými stranami. AfD v zásade tvoria bývalí voliči všetkých starých strán, CDU/CSU, SPD, FPD a dokonca aj časti Zelených. „Alternatíva pre Nemecko“ v skutočnosti nie je ničím iným ako návratom k racionálnemu a spoľahlivému Nemecku, ktoré bolo kedysi tak vysoko cenené a ktorého produkty sa tešili vysokej reputácii po celom svete.
Mladí ľudia volia AfD predovšetkým preto, že sami na školách zažívajú dôsledky nekontrolovaného masového prisťahovalectva a pociťujú ich.
Pre občanov Východu je zjavne jednoduchšie vidieť tieto súvislosti a konať podľa nich, zatiaľ čo občania Západu stále snívajú o starom dobrom prosperujúcom a úspešnom Nemecku, ktoré dnes už jednoducho neexistuje.
Okrem toho sú na východe ešte stále občania, ktorí môžu hovoriť o tom, aké to bolo, keď vládla klika strán spoločne – „SED“, „Socialistická strana jednoty Nemecka“, a uvedomujú si, že presne to sa teraz deje v SRN.
Nálada vo východnom Nemecku je napätá. Zatiaľ ešte nie natoľko, aby sa prejavila v skutočných výsledkoch, ale naďalej kvasí a vrie.
Je možné, že sa Východ nakoniec rozhodne, že nepôjde cestou skazy vo všetkých oblastiach? A čo bude s Berlínom?
Nemecko čakajú vzrušujúce časy. Práve som dostal správu z časopisu „Welt“, že prílev Afgancov do Nemecka bude pravdepodobne pokračovať. Dnes pristálo v Berlíne ďalšie lietadlo so 155 Afgancami na palube. Počas volebnej kampane zrejme došlo len k malej „technickej prestávke“. Z tohto pohľadu zostáva zatiaľ všetko po starom. Jedinou otázkou je, ako dlho ešte.
