EPOCH TIMES, Reinhard Werner, 5.2.2025
Argentína vystupuje zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), čo prezident Javier Milei odôvodňuje hlbokými rozpormi v otázke zvládania pandémie, čím vysiela signál v prospech národnej suverenity. Odborníci varujú pred dôsledkami, zatiaľ čo kritici Mileiho rozhodnutie vítajú.
Obrázok na obálke: Argentínsky prezident Javier Milei (archívna snímka)Foto: Imitácia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý oznámil svoje vystúpenie z WHO: Santiago Mazzarovič/dpa
Po USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa aj Argentína rozhodla vystúpiť zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V stredu 5. februára vláda v Buenos Aires potvrdila, že prezident Javier Milei inicioval formálne vystúpenie krajiny z tohto orgánu OSN.
Hovorca prezidenta Manuel Adorni pre denník Buenos Aires Times uviedol, že Milei dal pokyn ministrovi zahraničných vecí Gerardovi Wertheinovi, aby stiahol účasť Argentíny vo WHO. Adorni nekomentoval motiváciu tohto rozhodnutia:
„Dôvodom sú hlboké rozdiely týkajúce sa riadenia sektora zdravotníctva, najmä počas pandémie [COVID-19].“
Milei kritizuje výluku ako „zločin proti ľudskosti“ a obviňuje WHO
Adorni poukázal na opatrenia proti koronavírusu, ktoré počas pandémie prijal Mileiho predchodca Alberto Fernández. WHO ako organizácia, ktorá v tom čase úzko spolupracovala s peronistickým prezidentom, bola čiastočne zodpovedná za „najdlhšiu výluku v dejinách ľudstva“.
V Argentíne bola celonárodná výluka prvýkrát vyhlásená 19. marca 2020. Trvala do 10. mája a v širšej oblasti Buenos Aires dokonca až do 17. júla toho istého roku. Po postupnej fáze obnovenia dopravy vláda od 8. novembra 2020 opäť zaviedla ďalekosiahle obmedzenia. Voľný pohyb a hospodárstvo zostali obmedzené a od 22. do 31. mája 2021 došlo k ďalšej celonárodnej uzávere.
V septembri predchádzajúceho roka Milei na Valnom zhromaždení OSN označil výluku za „zločin proti ľudskosti“. WHO nikdy priamo neodporučila výluky súvisiace s pandémiou. Od vlád však požadovala „agresívne kroky“. Niektoré z nich išli nad rámec odporúčaní WHO o izolácii nakazených osôb a karanténe kontaktov.
Vládni predstavitelia odhadli ročné úspory na desať miliónov amerických dolárov.
Hovorca prezidenta Mileiho vysvetlil, že odstúpenie Argentíny „poskytne krajine väčšiu flexibilitu pri realizácii opatrení, ktoré sú prispôsobené záujmom Argentíny“. Stiahnutie by tiež viedlo k väčšej dostupnosti zdrojov a „potvrdilo by našu cestu stať sa krajinou so suverénnym prístupom k otázkam zdravia“.
Podľa Adorniho Argentína nedostáva od WHO žiadne finančné prostriedky na riadenie zdravotníctva. Kritici tohto opatrenia to už predtým tvrdili na sociálnych sieťach. Odstúpenie by teda pre Argentínu neznamenalo stratu finančných prostriedkov – ani by neovplyvnilo kvalitu zdravotníckych služieb.
Vládni predstavitelia pre denník La Nación uviedli, že odchod z WHO by argentínskemu rozpočtu priniesol ročné úspory vo výške desať miliónov amerických dolárov. Samotná organizácia vyčlenila 8,257 milióna eur na členské poplatky na rok 2024. Manuel Adorni zdôraznil, že Argentína „nedovolí medzinárodnej organizácii zasahovať do našej suverenity a už vôbec nie do nášho zdravia“.
Argentína po vzore Donalda Trumpa vystupuje z WHO
Prezident USA Donald Trump vystúpil z WHO v prvý deň svojho druhého funkčného obdobia. Obvinil organizáciu, že nereagovala na COVID-19 a zaujala nekritický postoj ku komunistickému režimu v Číne.
Nebola „schopná preukázať svoju nezávislosť od neprimeraného politického vplyvu členských štátov WHO“. Okrem toho WHO „naďalej požaduje od USA neoprávnene vysoké platby, ktoré sú neúmerné platbám ostatných krajín“.
V Taliansku predseda strany Lega Matteo Salvini inicioval parlamentnú iniciatívu za vystúpenie z WHO. Je však nepravdepodobné, že krajina z WHO vystúpi. Salviniho kritika našla odozvu aj u jeho koaličných partnerov. Najmä strana Forza Italia je však v dôsledku toho proti odchodu z organizácie.
Spojené štáty sú zďaleka najväčším darcom WHO. Jej odstúpenie by podľa jej radov spôsobilo veľkú dieru v rozpočte organizácie. To ovplyvní jej „schopnosť reagovať na globálne hrozby pre verejné zdravie“. Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreysus vo svojom vyhlásení vyjadril nádej, že USA „prehodnotia svoje rozhodnutie“.