Po spolkovom prezidentovi vyjadrili ochotu vyrovnať sa s érou koronavírusov aj bývalí zástancovia tvrdej línie, ako napríklad Karl Lauterbach a Katrin Göring-Eckardtová. Vietor sa mení. Centralizované komisie však nestačia. Musí dôjsť k prehodnoteniu v teréne – aj to je príležitosť na oneskorenú demokratizáciu krajiny.
Multipolar Magazine, PAUL SCHREYER, 30.1.2025
Demokracia je vraj v ohrození. Neustále sa ozývajú hlasy volajúce po jej ochrane pred nepriateľmi zvonka i zvnútra, populistami, autokratmi, ale aj občanmi, ktorí urážajú demokraticky zvolených politikov a spochybňujú všetko, čo je na mieste. To je nebezpečné. Na jednej strane sa táto obava, niekedy bezradne skľúčená, inokedy bojovne vyjadrená, zdá byť úprimná. Na druhej strane sa zdá, že je to predovšetkým obava o akceptáciu vlády, ktorej bezproblémové fungovanie sa stotožňuje práve s týmto slovom: demokracia.
Vzniká rozpor. Ak by demokracia skutočne existovala, nebolo by potrebné sa jej obávať, pretože akákoľvek nespokojnosť väčšiny by rýchlo viedla k politickým rozhodnutiam, ktoré by zabezpečili väčšiu spokojnosť. Kto je vážne proti systému, ktorý berie vážne želania širokých más a ktorý arogantne neignoruje záujmy menšín, nech sú politicky kdekoľvek, ale snaží sa nájsť rovnováhu, ktorá je prijateľná pre všetkých – demokracia?
Nepríjemné vysvetlenie tohto rozporu je také jednoduché, že sa zdá takmer trápne ho vysloviť: Demokracia existuje v Nemecku a inde len vo fragmentoch; oveľa účinnejšia a stále stabilná je dnes oligarchia, vláda niekoľkých, väčšinou (vplyvných) boháčov, s občasnými demokratickými posypmi a spolurozhodovacími právami, ktoré si tu a tam vybojovali v revolúciách, naposledy pred 107 rokmi. To bolo veľmi dávno.
Skutočnosť, že politické rozhodnutia dnes vychádzajú takmer výlučne z predstáv tých, ktorí majú privilegovaný prístup do kruhov, v ktorých sa rozhoduje, a ktorí často rozhodujú aj vďaka svojmu bohatstvu alebo osobným sieťam, nie je, žiaľ, nijaká obskúrna téza, ale už roky ju dokazujú štúdie – v Nemecku dokonca veľmi dôkladne zadané vládou – spôsobom, ktorý je pre demokratov až zahanbujúco zrejmý. Nezáleží na tom, čo chcú chudobné a stredné vrstvy, či už v Nemecku alebo napríklad v USA. Nemajú do toho čo hovoriť a môžu voliť, koho chcú. Ich vplyv je vždy nulový. (1)
„Obrancovia demokracie“ to ignorujú a vystačia si s reinterpretáciami. Podľa významu slova sa demokracia nechápe ako vláda ľudu, ani ako realizácia vôle väčšiny, ba dokonca v poslednom čase ani ako hlasné, ostré názorové spory – ale ako niekedy priateľské, niekedy prísne umenie usmerňovať masy. Samozrejme, pre ich vlastné dobro. Pretože masám, nevzdelaným a ľahko zvodným, nemožno dôverovať, potrebujú cieľavedomé vedenie tých najinteligentnejších a najmorálnejších.
Prísnejšia kontrola a poručníctvo
Corona toto všetko, vedenie a údajné poručníctvo, ešte zintenzívnila. Rozhodnutia prijímala „konferencia predsedov vlád“, konštrukt mimo ústavy, ktorý dôsledne neviedol žiadnu zápisnicu (2) a v ktorom sa šírili a šíria myšlienky, ktorých pôvod a zdroj zostávajú v mnohých prípadoch záhadou. Išlo o radikálne, často absurdné nápady – uzamknutie, povinné masky FFP2, rozdelenie spoločnosti na 2G, nútenie k injekčnému podávaniu experimentálnych liekov – ktoré poškodili milióny ľudí, často vážne. Toto neformálne zhromaždenie suverénov vládlo kráľovským spôsobom, aký tu už dlho nebol.
Muselo to byť preto, že akútne ohrozenie zdravia k tomu vládu prinútilo? Názory na to sa rôznia a táto otázka je taká dôležitá, že prehodnotenie korunovačného obdobia je pravdepodobne nevyhnutné, už len preto, aby sa ubezpečujúco uviedol na pravú mieru. Treba sa snažiť nájsť vecný základ, na ktorom by sa zhodli obe strany sporu – zástancovia aj kritici opatrenia. Pokiaľ každý z nich zostane vo svojej vlastnej bubline faktov, zmierenie je ťažko predstaviteľné.
Konkrétne to znamená: aké nebezpečenstvá boli v marci 2020 skutočne merateľné, a nie iba predvídateľné? Kto bol zodpovedný za to, že vo februári 2020 prišla nemecká vláda s myšlienkou uzamknutia? Koľko úmrtí korunovaných osôb sa odvtedy dá dokázať? Koľko prípadov ľudí poškodených očkovaním leží ladom v databázach zdravotných poisťovní, ktorých analýzu Inštitút Paula Ehrlicha roky odkladal? Aký škodlivý potenciál vlastne majú mRNA preparáty a kedy presne o nich vedeli zodpovedné orgány ? Pre všetky tieto otázky neexistuje spoločný vecný základ; mali by sa prediskutovať v dôkladnom, dlhom a otvorenom dialógu, ktorý by zahŕňal všetky vedecké zistenia, aj tie nepríjemné.
Odmietnutie takéhoto dialógu je napokon polovičným priznaním viny: ľudia tušia, že sa mýlia, alebo sa jednoducho z pohodlnosti vyhýbajú diskusii, a preto sa radšej „pozerajú dopredu“. „O chybách sa nediskutuje, súdruhovia,“ varoval Walter Ulbricht v roku 1956, keď sa vo východnom bloku začala destalinizácia. Myslel tým: prosím, nekritizujte teraz, len nás to oslabí. Egon Krenz to nedávno komentoval v súvislosti s vládou NDR: „Z negatívnych dôsledkov tejto požiadavky sme sa nikdy nespamätali“.
Sú to práve takéto postrehy, ktoré teraz zrazu podnietili Franka-Waltera Steinmeiera, aby 25. januára 2025 vyzval na prehodnotenie koronavírusu? „Je to naliehavé,“ povedal spolkový prezident a sám by okamžite inicioval takéto prehodnotenie, ‚ak sa nová vláda a nový Bundestag tejto úlohe skutočne nevenujú‘. Žasneme a pripomíname si Steinmeierove jadrné slová z čias koronavírusu: „Tí, ktorí sa nedajú zaočkovať, ohrozujú nás všetkých“. To bolo ono, zámerné a úmyselné rozdelenie spoločnosti.
Vanie teraz čerstvý vietor z USA, bývalého centra diania, odkiaľ prichádzali všetky dobré rady a nápady („lockdown“), ale kde teraz vládnu „ufňukanci“ – a predsa musia zostať blízkymi transatlantickými partnermi? Niet pochýb o tom, že tento problém si vyžaduje prispôsobivosť. Karl Lauterbach reagoval najrýchlejšie. Len čo Steinmeierova žiadosť uzrela svetlo sveta, pridal sa . Podľa šéfa ministerstva, ktorý chcel roky utajovať protokoly RKI s pomocou drahej právnej kancelárie, musí teraz vyšetrovanie prebiehať „rýchlo“. Katrin Göringová-Eckartová, ďalšia tvrdá zástankyňa Corony, sa na druhý deň vyslovila za „neprikrášlené opätovné vyšetrovanie bez ďalšieho delenia“. Akoby toto rozdelenie bolo fantáziou.
Prehodnotenie na mieste: príležitosť na demokratizáciu
V kríze sotva existujúcej demokracie však možnosť prehodnotenia Koruny ponúka príležitosť, aká tu už dlho nebola. Prehodnotenie nie je len rušivým pokusom zle naladených obetí opatrenia o znovuzískanie svojich práv, ani retrospektívnym nárekom. Prehodnotenie, ak sa uskutočňuje decentralizovane na mnohých miestach v krajine – v mestách, obciach, zdravotníckych zariadeniach, nemocniciach, školách a univerzitách – nie na príkaz zhora, ale ako slobodná iniciatíva občanov zdola, je univerzálnym nástrojom demokratizácie. Občania na miestnej úrovni diskutujú a na vlastnú zodpovednosť rozhodujú o tom, čo chcú a čo nikdy nechcú zažiť – alebo skôr: bezmocne trpieť. Preto na toto prehodnotenie nestačí žiadny centrálny orgán, musí byť decentralizované a uskutočňovať sa na miestnej úrovni. Aj keď odpor zostane silný, ako to bolo nedávno vo Wolfsburgu.
Tam, kde sú občania sami oprávnení vyrovnať sa s minulosťou a vyzvať zodpovedných na mieste k dialógu na základe rovnosti a vzájomného rešpektu, môže v najlepšom prípade vyrásť niečo, čo skutočne smeruje k demokracii, ktorá doteraz existovala len v rudimentárnej podobe. Bude to ťažké a potrvá to dlho. Táto téma má však potenciál zapojiť dostatok ľudí. Príliš veľa ľudí bolo poškodených a nezabudnú na to.
Východiskom by mohli byť moderované verejné panelové diskusie. Mohli by sa na nich zúčastniť starostovia, zástupcovia zdravotníckych úradov (pretože tie sa nechali oklamať Inštitútom Roberta Kocha (3) a mali by byť v budúcnosti získavaní ako miestni spojenci, zaviazaní predovšetkým občanom), zástupcovia lekárskych profesií a zástupcovia kritikov opatrení, najmä v profesiách so všeobecnou zodpovednosťou, ako sú kritickí učitelia, kritickí lekári, kritickí prokurátori. Nakoniec by mali byť na scéne rovnako zastúpení kritici aj zástancovia opatrení. Raz začatý dialóg by sa potom mohol stať trvalým. (Koncepčnú myšlienku na túto tému nájdete v PDF dokumente, na ktorý odkazujeme nižšie).
Keď sa v decembri 2021 začali v celom Nemecku demonštrácie proti koronavírusu ako reakcia na hrozbu povinného očkovania a keď v januári 2022 vyšlo do ulíc týždeň čo týždeň viac ako 300 000 ľudí, tento demokratický potenciál bol už hmatateľný. V Hamburgu a na ďalších miestach pochodovali občania za veľkým transparentom s nápisom „ Neskončí to, pokiaľ to neukončíme my“ . V tomto zmysle môžeme teraz povedať: skutočná demokracia sa nezačne, pokiaľ ju nezačneme my. S prehodnotením. Zdola nahor.
Poznámky
(1) Citácie zo štúdie „ Systematicky deformované rozhodnutia? The responsiveness of German politics from 1998 to 2015“, ktorú na objednávku nemeckej vlády uskutočnila Univerzita v Osnabrücku: ‚Čím vyšší je príjem, tým viac sa politické rozhodnutia zhodujú s názormi respondentov. (.. .) To, čo chcú občania s nízkymi príjmami v obzvlášť veľkom počte, malo v rokoch 1998 až 2013 obzvlášť nízku pravdepodobnosť realizácie.‘ A ďalej: „pravdepodobnosť realizácie dokonca klesá, keď sa za určité politické rozhodnutie vysloví viac ľudí z najnižšej príjmovej skupiny“. Podľa štúdie je situácia podobná, keď sa zohľadňujú názory strednej triedy. Ich požiadavky vláda ignoruje takmer v rovnakej miere ako požiadavky chudobných.
(2) Z odpovede federálnej vlády z augusta 2021 na parlamentnú otázku týkajúcu sa zápisníc z konferencie premiérov Corona: „Rozhodovanie na týchto stretnutiach neupravujú žiadne zákonné pravidlá. Pre tieto zasadnutia neexistujú žiadne usmernenia, ako napríklad rokovací poriadok. Všetci účastníci týchto zasadnutí sú vo všeobecnosti zaviazaní svojimi zamestnávateľmi k mlčanlivosti a dôvernosti v rámci svojich povinností. Zverejnenie informácií o dôverných rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v rámci stretnutí spolkového kanceláraa predsedov vlád spolkových krajín, by ohrozilo dôvernosť týchto rokovaní ako celku. (…) Spolkovej vláde nie sú známe žiadne videozáznamy z týchto stretnutí.
(3) Klamstvo spočívalo okrem iného v tom, že interné pochybnosti na odbornej úrovni Inštitútu Roberta Kocha (RKI), ktoré boli zverejnené prostredníctvom zápisníc RKI, neboli v tom čase oznámené a prediskutované s lekárskymi orgánmi a miestnymi občanmi, a to od pochybností o zmysluplnosti limitu výskytu až po pochybnosti o požiadavke na masku FFP2 a 2G.
Zdroj: https: //multipolar-magazin.de/artikel/corona-aufarbeitung-demokratisierung