JEDNOTA SLOVANOV, Dipl.-Volksw. Dipl.-Kfm. Zdeněk Kedroutek, Paríž, 9. októbra 2025, fotka z portálu abcnews
Na uliciach Paríža blikajú svetlá na Champs-Élysées, ale za glamouróznou fasádou vrie kríza, ktorá otriasa základmi piatej najväčšej svetovej ekonomiky. Francúzsko, kedysi symbol grandeur a stability, sa potáca pod ťarchou štátneho dlhu pres 3,4 bilióna eur – hory, ktorá tvorí 114 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a je prekonaná v EÚ len Gréckom a Talianskom. Rozpočtový deficit, ktorý v roku 2025 má vystúpiť na závratných 5,5 až 6 percent HDP, nie je náhoda, ale výsledok rokov politickej paralýzy a ekonomickej nezodpovednosti. A kým prezident Emmanuel Macron hľadí do steny v parížskom paláci Élysée, práve sa zrútila tretia vláda počas jedného roka – fiasko, ktoré by mohlo nielen Francúzsko, ale celú eurozónu strhnúť do priepasti.
Najnovšia rezignácia premiéra Sébastiena Lecornu, ktorý zlyhal po menej ako mesiaci vo funkcii, je vrcholom reťazca katastrof. Macron, ktorý v roku 2024 v fatálnom akte hybris rozpustil parlament, aby upevnil svoju moc, teraz zberá plody svojej arogancie: Rozdrobený parlament, kde nevzniká žiadna väčšina, blokuje každý pokus o reformu. Namiesto presadzovania úsporných opatrení, ktoré by deficit obmedzili, sa vláda topí v nekonečných koaličných rokovaniach, kým ratingové agentúry ako Moody’s a S&P hrozia ďalším znížením bonity Francúzska. Kritika Macronovej hospodárskej politiky je zničujúca: Jeho „jupiterovský“ postoj – prezident ako neomylný boh – viedol k paralýze, ktorá robí z Francúzska „slabý článok“ eurozóny. Kde sú sľúbené štrukturálne reformy? Kde sú škrty pri prehnaných sociálnych výdavkoch a byrokratických monštrách? Namiesto toho: Povodeň dotácií, ktoré počas pandémie navŕšili dlhovú horu, a teraz daňové zníženia, ktoré ročne vysávajú z rozpočtu 50 miliárd eur.
Semeno zlyhania: Macronova politika ako zrýchľovač požiaru
Pozrime sa bližšie: Francúzska dlhová kríza nie je prirodzené jav, ale výsledok systematických chýb rozhodnutí. Od Macronovho nástupu v roku 2017 sa zadlženosť zvýšila z 96 percent HDP na pres 114 percent – rekord, ktorý USA s 122,9 percentami sotva prekonávajú. Vláda ignoruje varovania Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý upozorňuje, že deficit sa stabilizuje na šiestich percentách, pokiaľ neprebehnú radikálne škrty. Namiesto toho Macron uprednostňuje geopolitické dobrodružstvá – od podpory Ukrajiny až po intervencionistické plány v Afrike –, ktoré pohltia miliardy, bez toho aby prospeli domácej ekonomike. Nezamestnanosť stúpa, priemysel viazne pod tlakom energetických cien a regulácií a dôchodková reforma, ktorá v roku 2023 viedla k masovým protestom, bola len kvapkou v horúcom mori.
Kritici ako bývalý premiér Gabriel Attal, kedysi Macronovo dieťa, teraz otvorene obviňujú prezidenta, že vtiahol národ do „hyperpartizánskeho“ rozpoltenia. Marine Le Penová, šéfka Rassemblement National, označuje kabinet za „vtip“ a žiada nové voľby – scenár, ktorému sa Macron zúfalo snaží vyhnúť, pretože by to definitívne zničilo jeho dedičstvo. Ale realita je nemilosrdná: Bez rozpočtu do 13. októbra hrozí automatické predĺženie vlaňajších výdavkov, čo by deficit zvýšilo na 5,8 percenta. Trhy už reagujú: Francúzske akcie padajú, euro slabne a výnosy štátnych dlhopisov stúpajú – jasný signál, že investori strácajú dôveru.
Horrorový scenár: Čo by sa stalo pri francúzskom štátnom bankrote?
Predstavte si: Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, stratí schopnosť obsluhovať svoje dlhy. Štátny bankrot – Sovereign Default – by nielen ochromil Paríž, ale vyvolal vlny, ktoré by siahali až do Bratislavy. Pre samotné Francúzsko by to bol začiatok konca éry.
Najprv bezprostredné dôsledky v krajine: Banky, ktoré držia miliardy vo francúzskych dlhopisoch, by sa zrútili, čo by spustilo kreditné škrtanie. Firmy by nemohli dostávať úvery, čo by viedlo k masovým prepúšťaniam – nezamestnanosť by mohla z aktuálnych 7,5 percent explodovať na pres 15 percent. Hyperinflácia by nasledovala, pretože by vláda musela spustiť tlačiarne, aby financovala mzdy a dôchody. Ulice, už poznačené protestami žltých vest, by sa utopili v chaose: Štrajky, rabovanie, občianska vojna frustrovaných. Bublina nehnuteľností by praskla, euro by sa vo Francúzsku stalo hracou menou a milióny Francúzov by skĺzli do chudoby. Macron? Vstúpil by do dejín ako prezident, ktorý zničil republiku – „tragédia“, ako to nazýva politológ Zaki Laïdi.
Medzinárodne by šoková vlna ochromila finančné trhy. Francúzsky bankrot s jeho 3,35 biliónmi eur dlhov by spustil kaskádu insolvencií: Banky v Nemecku, Taliansku a Španielsku, ktoré držia francúzske papiere, by sa dostali do úzkeho. Globálna ekonomika by sa zrútila, pretože by Francúzsko ako exportný motor Európy zlyhalo – myslite na automobilový priemysel, luxusné tovary, ktoré pumpujú miliardy do kás dodávateľov vo východnej Európe. Krajiny ako Slovensko, silne závislé od exportu do EÚ, by trpeli poklesom dopytu: Továrne VW v Bratislave by mohli stáť, pracovné miesta by zmizli.
Euro v voľnom páde: Z meny na vtip
Čo by to znamenalo pre euro? Dôsledky by boli apokalyptické. Ako druhá najväčšia ekonomika eurozóny nesie Francúzsko 20 percent HDP menovej únie – bankrot by nechal hodnotu eura klesnúť o 20 až 30 percent, špekulanti ako George Soros by jásali. Európska centrálna banka (ECB), už pod tlakom vysokej inflácie, by musela zasiahnuť, ale akými prostriedkami? Kvantitatívne uvoľňovanie? To by euro ďalej devalvovalo a riskovalo hyperinfláciu v celej zóne. Iné krajiny ako Taliansko alebo Španielsko, s podobne vysokými dlhmi, by sa dostali do paniky: Výnosy ich dlhopisov by explodovali, čo by zapálilo „novú dlhovú krízu eurozóny“, tentoraz s Francúzskom ako spúšťačom namiesto Grécka. Euro by mohlo stratiť dôveryhodnosť, investori by utiekli k doláru alebo zlatu – scenár, ktorý ECB v roku 2012 sotva odvrátila, ale teraz, s politickou paralýzou, je pravdepodobnejší.
EÚ na križovatke: Politický rozpad a koniec sna
Politicky by EÚ bola najväčším porazeným. Francúzsko, motor integrácie od čias de Gaulla, by ako zlyhávajúci štát zničilo dôveru v Brusel. Záchrana pre Paríž – odhadovaná na pres bilión eur – by roztrhala rozpočty EÚ a nahnevala krajiny ako Holandsko alebo Nemecko, ktoré už mrmlajú nad francúzskymi „večnými dotáciami“. Fiskálne pravidlá EÚ, ktoré predpisujú deficit pod 3 percentá, by boli makulatuрою; Komisia by mohla Francúzsko sankcionovať, čo by viedlo k otvorenej vzbure. Marine Le Penová a ďalší populisti by triumfovali: „Vidíte? EÚ je nemecko-francúzsky kartel, ktoré nás vysáva!“
Domino efekt by bol nezastaviteľný: Španielsko a Taliansko by mohli nasledovať, čo by zahájilo dezintegráciu eurozóny. Politicky by Macronova slabosť ochromila Európu – ako má Paríž ešte hrať rolu geopolitického aktéra, keď sa vnútri rozpadá? Pomoc Ukrajine, diplomacia na Blízkom východe: Všetko by utrpelo, kým Rusko a Čína by sa schadenfroh dívali. Pre EÚ ako celok: Ústup k národnej suverenite, s brexitovými-like výstupmi v diaľke. „Večná kríza“ by sa stala normou a sen o zjednotenej Európe by skončil v troskách.
Prebudenie pre Európu – a varovanie pre Macrona
Francúzska kríza je mementom nebezpečenstva centralistickej arogancie a nezkrotných výdavkov. Macron musí konať – alebo odstúpiť –, kým priepasť všetko pohltí. Pre Slovensko a východnú Európu platí: Pripravte sa. Řetazová reakcia by mohla ohroziť naše trhy, pracovné miesta a stabilitu. Ale v kríze sa skrýva aj šanca: EÚ, ktorá konečne vynúti skutočné reformy, by mohla vzísť silnejšia. Otázka je: Prebudia sa elity v Paríži a Bruseli konečne, alebo budú ďalej tancovať na sopke?
www.jednotaslovanov.sk