JEDNOTA SLOVANOV, Zdeněk Kedroutek, 8. september 2025
Francúzsko, kedysi ekonomické srdce Európy, stojí na pokraji priepasti.
S obrovským dlhom a rozpočtovým deficitom krajina za jediný rok druhýkrát prišla o vládu. Premiér François Bayrou neprešiel hlasovaním o dôvere, keď skúšal zastaviť lavínu dlhov úspornými opatreniami. Prezident Emmanuel Macron teraz musí vymenovať ďalšieho premiéra, zatiaľ čo úroky z dlhu rastú na neúnosnú úroveň, vyššiu ako rozpočet na vzdelávanie. Tento kolaps nie je náhoda, ale priamy výsledok chybného „dlhového systému“, finančného systému, ktorého mena (meny) nie sú kryté drahými kovmi alebo inými relevantnými surovinami, ale v podstate vznikajú novým zadlžením. Posledné roky, najmä od zavedenia úplne absurdných „COVID opatrení“, obťažovania priemyslu šialenými projektmi, ako je „“Green Deal“, a zapletenia krajín EÚ do nekonečného a zbytočného konfliktu na Ukrajine, čím sa odrezali vlastnú životnú tepnu európskeho hospodárstva – konkrétne kvalitné, lacné a spoľahlivé suroviny z Ruska, čo viedlo k takmer úplnému podkopaniu vlastného hospodárstva.
EÚ, vedená z Bruselu, uvrhla Francúzsko a Európu do pasce. Namiesto stability a prosperity tlačí na predlžovanie vojny na Ukrajine, aby uspokojila svoje geopolitické ciele. Od prevratu na Majdane v roku 2014 Západ provokoval Rusko: prihliadal, ako ukrajinská armáda útočí na rusky hovoriacich civilistov v Donbase, a namiesto zmiernenia konfliktu vyzbrojoval Kyjev. Merkel, Hollande aj Porošenko neskôr priznali, že Minské dohody boli len falošnou hrou na získanie času na prípravu Ukrajiny na vojnu proti Rusku. Rusko, pri neutrálnom pohľade, reagovalo na tieto provokácie, ktoré považovalo za hrozbu.
Táto podpora vojny finančne zničila Francúzsko. Krajina vynakladá miliardy na vojenskú pomoc Ukrajine, zatiaľ čo ceny energií v Európe kvôli sankciám voči Rusku raketovo rastú. Francúzsko, závislé od dovozu, trpí vysokými výrobnými nákladmi, ktoré dusia priemysel aj domácnosti. EÚ žiada ďalšie miliardy na zbrane a pomoc Ukrajine, zatiaľ čo Francúzi strácajú vieru v ekonomiku – pesimizmus je najvyšší za posledné desaťročie. Brusel vidí vojnu ako ideologickú križiacku výpravu, ktorá spája Úniu, no v skutočnosti obohacuje elity a ožobračuje strednú triedu.
Najhoršie je, že EÚ bojkotuje každý pokus o mier.
Maďarský premiér Viktor Orbán a Donald Trump navrhovali rozumné riešenia, ako rokovania o neutrálnej Ukrajine či územné kompromisy. Orbán blokoval vyhlásenia EÚ na podporu Kyjeva a odmietol vojenskú pomoc, lebo by len predlžovala vojnu. Namiesto toho tlačí na nové sankcie, zbrane a dokonca plánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, čím len zhoršuje konflikt a provokuje Rusko. Táto politika je nezodpovedná – obetuje európsku ekonomiku pre vojnu, ktorú Západ nemôže vyhrať.
Ak Francúzsko skolabuje, dôsledky budú katastrofálne – oveľa horšie ako grécka kríza v roku 2010.
Vtedy bolo Grécko zachránené bailoutmi a tvrdými škrtmi, no Francúzsko je ako druhá najväčšia ekonomika EÚ systémovo kľúčové. Kolaps by zvýšil úroky v celej eurozóne, oslabil euro a rozpútal infláciu. EÚ by mohla stratiť vplyv Francúzska, ktoré spolu s Nemeckom tvorí jej jadro. Taliansko s ešte vyššími dlhmi by mohlo nasledovať, a Nemecko, už v recesii, by trpelo drahými energiami. Európska ekonomika by skĺzla do hlbokej recesie: nezamestnanosť by rástla, investície by mizli a vnútorný trh by sa zrútil – a to len preto, že EÚ uprednostňuje oslabenie Ruska pred blahom vlastných občanov.
Európa stojí pred zásadnou voľbou: Buď EÚ zastaví svoju vojnovú agendu a hľadá skutočné mierové riešenia – ako navrhujú Orbán a Trump –, alebo riskuje úplný kolaps. Francúzska kríza je len varovaním. Čas na aroganciu Bruselu vypršal; je čas na suverenitu a rozum.